Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

dedičné choroby

  Žiadne plemeno nemôže tvrdiť, že sa u neho nevyskytujú dhttp://www.webgarden.cz/index.phpedičné choroby alebo vady. U nás sa kontroly dedičnosti nevyžadujú – myslím tým plemeno bichon frisé. Dovolím si tvrdiť, že existuje i strach zo strany chovateľov, že ich jedinec je chorý, a preto nebude zaradený do chovu, alebo sa po ňom nebudú predávať šteniatka. Ono je totiž dokázané, a sú na túto tému i štúdie, že aj keď sa po jedincovy ktorý má pozitívny nález, narodia šteniatka bez vád, sú nositeľmi tohto génu zodpovedného za danú vadu alebo chorobu, a daný problém sa môže objaviť v ďalšej generácii v oveľa väčšom rozsahu. Teda pokiaľ chceme mať zdravý chov, nebude na škodu, ak tieto vyšetrenia so svojím psíkom ako chovateľ absolvujete.


Po študovaní zahraničných klubových stránok a hlavne podmienok chovnosti, som sa dopátrala k najčastejšie vykonávaným testom na dedičné choroby a defekty:

luxácia pately (článok)
ochorenia očí (odkaz na výskum) 
  (odkaz - angl.text)
ochorenia srdca  

ďalšie možné a hlavne dôležité
vyšetrenia u chovných jedincov
herpes vírus ( článok prevzatý z FB)

Samozrejme, v chove sa objavujú aj iné dedičné vady, ktoré sú zväčša voľným okom viditeľné, a pri bonitácii/popisnej prehliadke zapísané. Tie závažnejšie chyby môžu byť aj príčinou neuchovnenia jedinca. 

 


F.C.I. MEDZINÁRODNÁ CHOVATELSKÁ STRATÉGIA

Úvod
1. Cielom chovu psov je produkcia funkcne zdravých psov so stavbou tela a povahou typickou pre dané plemeno. Produkcia psov, ktoré môžu žit dlhý a štastný život pre osoh a potešenie majitela, ako aj celej spolocnosti, rovnako ako psa samého.
Chov by sa mal viest spôsobom, ktorý podporuje zdravie a celkovú pohodu odchovov, rovnako ako celkovú pohodu a zdravie suky. Základom pre chov zdravých psov sú vedomosti, otvorenost a spolupráca na národnej a medzinárodnej úrovni.
Chovatelia by mali byt podporovaní v zdôraznovaní dôležitosti výberu kombinácii chovných jedincov rovnako ako v selekcii jednotlivých zvierat, ktoré budú použité v chove.
Clenovia FCI a zmluvní partneri FCI by mali viest a organizovat vzdelávacie programy pre chovatelov, ideálne na každorocnej báze. Vzdelávanie chovatelov sa preferuje pred prísnymi chovatelskými predpismi a sprísnovaním chovatelských programov, ktoré môžu viest k zníženiu genetickej rozmanitosti v chove, rovnako ako k vylúceniu výborných predstavitelov plemena a k redukcii spolupráce so zodpovednými chovatelmi.
Chovatelia a chovatelské kluby by mali byt motivované k spolupráci s odborníkmi v problematike dedicnosti. Táto spolupráca sa chápe ako prevencia pripúštania jedincov, pri ktorom môže vo zvýšenej miere dôjst k výskytu zdravotne potomstva postihnutého dedicne podmienenými chorobami.
Identifikácia každého jedinca použitého v chove alebo otestovaného na dedicne podmienené choroby musí byt zabezpecená mikrocípom alebo tetovaním.
Chovatelia by mali dodržiavat štandard plemena ako návod k udržaniu typických znakov plemena a správneho typu. Je treba sa vyhnút prehnanému šlachteniu jednotlivých znakov.

2. V chove by mali byt použité len funkcne a klinicky zdravé psy, so znakmi typickými pre plemeno, t.j. používat len psy, ktoré netrpia závažnou chorobou alebo funkcným postihnutím.

2.1 Ak blízki príbuzní psa urceného na chov trpia závažným ochorením alebo funkcným postihnutím, mal by sa takýto pes párit len s jedincom z krvnej línie, kde nie je evidovaný žiaden alebo velmi nízky výskyt daného ochorenia alebo funkcného postihnutia. Ak je k dispozícii DNA test pre dané ochorenie/funkcné postihnutie, chovný materiál by mal byt testovaný, aby sa predišlo páreniu dvoch prenášacov génu (pozri bod 5)

2.2 Je dôležité sa vyhnút pripúštaniu dvoch jedincov, ktorí podla dostupných informácii alebo poškodenia potomstva narodeného z daného spojenia zvyšuje riziko výskytu závažných ochorení alebo funkcného postihnutia u potomstva.

2.3 V chove by mali byt použité len zvieratá s korektnou vyrovnanou povahou, typickou pre plemeno. Psy nemajú vykazovat známky porúch správania ako je nadmerný strach, agresívne správanie v nevyprovokovaných situáciách alebo v každodenných situáciách bežného psieho života.

3. Ak chcete zachovat, alebo ešte lepšie rozšírit genetickú diverzitu plemena, je potrebné sa vyhnút vysokému inbreedingu a nadmerného využívaniu niektorých jedincov v chove. Nikdy by sa nemali používat v chove kombinácie súrodencov, matka a syn alebo otec a dcéra. Všeobecné odporúcanie je, že jeden pes by nemal mat v 5 rocnom období množstvo potomstva presahujúce 5 % registrovaných šteniat v populácii plemena. Velkost populácie by sa nemala vnímat len na národnej úrovni, ale tiež na medzinárodnej, špeciálne u málopocetných
plemien.

4. Výsledky testov fenotypických znakov polygenetických ochorení, ci už pozitívne alebo negatívne, by mali byt dostupné v otvorených registroch ako pomôcka pre výber kombinácii chovných zvierat.

4.1 Plemenné hodnoty založené na výsledkoch genetického skríningu by sa mali evidovat a uchovávat pokial je to možné v elektronickej podobe na ulahcenie výberu chovných zvierat nielen na základe fenotypu, ale tiež na základe genotypu. Ako všeobecné pravidlo odhadovanej plemennej hodnoty by malo platit, že plemenná hodnota plánovanej kombinácie by mala byt vyššia ako je priemer pre dané plemeno.

4.2 Skríning (kontrola) by mal byt odporúcaný pre ochorenia a plemená, kde choroby majú zásadný vplyv na funkcné zdravie psov.

5. Výsledky DNA testov na dedicné choroby by mali byt použité, aby sa zabránilo rozmnožovaniu chorých alebo dedicne zatažených psov. Tento postup však nemusí nevyhnutne viest k odstráneniu danej choroby u konkrétneho plemena psov. Psy, ktoré sú prenášacmi recesívneho dedicného ochorenia (recesívni heterozygóti) by mali byt párené len psom, ktorý vo svojom genofonde nemá gén pre dané dedicné ochorenie.

6. Každý jedinec by mal byt schopný rozmnožovat sa prirodzenou cestou. Umelé oplodnenie by sa nemalo používat na prekonanie fyzickej neschopnosti psa. Ak suka nie je schopná z dôvodu nesprávnej telesnej stavby alebo vrodenej neschopnosti porodit prirodzenou cestou, by mala byt z chovu vyradená. Z chovu by mala byt vyradená aj suka, ktorá nie je schopná odchovat štence z dôvodu chybného charakteru alebo vrodenej
agalakcie (nedostatocnej tvorby mlieka).

7. Zdravotné problémy, ktoré nie je možné kontrolovat DNA testami alebo skríningovým programom by sa mali tiež zohladnovat v špecifických chovných programoch konkrétneho plemena psov.

8. Všeobecne platí, že by sa zo šlachtitelského programu nemalo vylúcit viac ako 50 % populácie plemena. Chovný materiál by mal byt vyberaný z lepšej polovice populácie plemena.

9. Odchov šteniat musí byt v dobrých životných podmienkach, za použitia správnej výživy matky a šteniat. Základom každého chovu je utváranie optimálnych podmienok pre dobrú pohodu suky a šteniat spolu s využívaním

Podrobnejšie informácie o zdravom chove psov sú uvedené v Medzinárodnom chovatelskom poriadku FCI a FCI kódexov (cl. 12 - Kódex etiky chovu).
Tieto stratégie boli schválené FCI Chovatelskou komisiou v Neapole, 23. mája 2009.
Tento dokument bol schválený FCI v Madride, február 2010.
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one