Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

turistika so psom



Malokarpatský dogtrekking 2011

Niesú tomu ani tri týždne, čo som sa na nete dozvedela o dogtrekkingu blízko Bratislavy. A čo ma potešilo, nebola tam len trať LONG, ale i MID. Keďže už nejednú podobnú akciu už máme za sebou – vždy sme s Taom došli do cieľa, rozhodla som sa vyskúšať aj teraz naše fyzické možnosti.

Pre ľudí, ktorí to ešte neskúsily, si dovolím stručné a jednoduché predstavenie dogtrekkingu. Je jedná hlavná kategória a dve kategórie skôr turisticko-rekreačné pre menej zdatných súťažiacich a deti. Tou hlavnou je  LONG . Je to extrémny vytrvalostný trek,  na ktorom prekonávate stanovenú trať v určenom čase! Trate majú dĺžku od 100 km, ale sú povolené aj 85 km – čo je  minimálna dĺžka longu. Kategória MID – minimálna dĺžka trate 30km – osobne neodporúčam pre začiatočníkov, deti a mini psíkov, i keď sa nájdu aj malí super vytrvalostný psi ( kôli kĺbom).  No a MINI kategória by mala merať minimálne 10 km. Perfektná dĺžka trate pre deti, malích alebo starších psíkov,  a rekreačných športovcov s boľačkami kolien. Pozor - počas celého dogtrekkingu, MUSÍ byť psovod spojený so psom  špeciálnym postrojom a vodítkom! Pre viac informácii si pozrite stránky www.dogtrekking.sk , www.malokarpatskyDT.wbl.sk  alebo stránku bratislavských turistov, kde nájdete aj oznamy o konaní kratších nesúťažných dogtrekkov  http://kbt.kluby.hiking.sk/

Je ráno sedem hodín, a my s Taom nabalený všetkým potrebným, sme nastúpený na zastávke a čakáme na naše spolubojovníčky, Zuzku s jej požičnou švajčiarskou ovčiakou Jaz.  Smerujeme do  mestečka Lozorno, presnejšie do ABELANDU. Tento víkend hlavného stanu malokarpatského dogtrekkingu.  Tu sú už nachystané veci na príchod súťažiacich. Pri nahlásení príchodu, obdržime iterinár s plánom trasy, pamôtný odznak a energetický nápoj, no a samozrejme skontrolujú sa očkováky pre psov. Kým sa dostavia ostatný súťažiaci, pozeráme trasu a do mapy si značíme trasu, a zvýrazňujeme si kontrolné body. Iterinár vyzerá ľahko ale pri značení v mape, nám pomaly dochádza, že to nebude brnkačka a ja si len okrajovo spomeniem na moje bolavé koleno z Veľkej rače, keď som skoro nezišla dole. Ale bandáž aj ortéza sú u mňa v základnej výbave, tak som zatiaľ v kľude. Skôr sa bojím, či to zvládne môj osemročný bišónik Tao.  Je krátko po pol deviatej, keď nám  popisujú trasu a stručne upozorňujú na možné mílniki počas trasy, na ktoré si máme dávať pozor.  I tak sa stane väčšine tímov, že blúdia pri hľadaní žltej značky, ktorá sa ukáže až pod kopcom za kríkmi.

Je 9:02, a to je náš štartovací čas. Začiatok trasy je pohodový – pozvoľný. Prvou zastávkou je rázcestník RUSNIAKY, pri ktorom odbočíme na zelenú značku na MOČIARNU a PRI SUCHOM POTOKU. Odtiaľ sa poberieme po žltej značke na SKALKU. Od Skalky po modrej na PREPADLÉ, kde si označíme prvý kontrolný bod. Z Prepadlého sledujeme zelenú značku smer KOŠARIKO, následne prejdeme na červenú v smere na STARÉ HÁJE a POD KOZLISKOM, odkiaľ sa po žltej dostaneme k označníku POD DRAČÍM HRÁDKOM.  V iterináry máme milo napísané „ ... všeobecne nie príliš obľúbenou modrou značkou pôjdeš...“ , v preklade znamenalo „... po modrej značke sa vyškriabeš, podlezieš zváľane obrovské stromy, psa prehodíš cez ne, a zvyšok modrej sa snažíš dušu nevypustiť, lebo sa k tebe nikto nedostane...“. Ale vyšli sme, síce polomŕtve, ale boli sme na SVATOM VRCHU. Už viem, prečo sa volá svätý – keď sa vyhrabete tým strašným strmákom hore, nevidíte nič len svätých!    Po krátkom načerpaní síl, a navlieknutím ortézy na moje štrajkujúce koleno, pokračujeme po žltej k druhému kontrolnému bodu, KLČOVANICE. Odtiaľ sa mierným klesaním presunieme do Stupavy kde sa napojíme znovu na modrú značku smer POD KAMENNÝM VŔŠKOM. Tu je náš tretí a posledný kontrolný bod! Misia splnenááá, máme tri kontrolné body a hurá do ABELANDU na guláš! Na treťom kontroláku sa preorientujeme na zelenú značku v smere na LINTAVY, PRI SUCHOM POTOKU, MOČIARNU až k cieľu nášho MIDI dogtreku – RUSNIAKOM a odtiaľ po asfaltke do ABELANDU! Je 18:55, stmieva sa a my sme živý zdravý a plný elánu došli do cieľa. Tu sme si dali kofču, guláčik, Tauško si dal granulky a vodičku. Chvíľku sme ešte posedeli, a pokecali s pár ľudkami a šli sme domov. Tauko dostal ešte reflexnú masáž, aby nemal svalovicu, a išlo sa spať. Bol to síce ťažký, ale krásny sobotný deň!

P9171197.JPG
P9171199.JPG
P9171208.JPG
P9171217.JPG
P9171218.JPG
P9171223.JPG

Novoročná túra  „Okolo Rače“.

Tak, ako po minulé roky, som si ešte pred vianočnými sviatkami stihla naplánovať menšiu túru na prvý deň Nového roka. Je to výborné osvieženie pre človeka, ale úžasna vychádzka pre psa. Stráviť pár hodín na čerstvom vzduchu a stihnúť „zničiť“ trio psov fungujúcich na jadrový pohon, ktorý si vždy stihnú ani neviem kde doplniť, je na nezaplatenie! J

Na túru sme vyrazili „len“ dve dvojnohé baby, plus dve bišónie slečny Ginka a Satinka, a garde nám robil náš Tao. Pre Janku a Satin to bola prvá túra, a musím povedať, že ju zvládli super! Baby, máte za sebou prvý dogtrekking! Gratulujem!!! Bišónikom nazačiatku robil trošičku problém sneh na packách, ktoré neboli zospodu chránene overalom, ale to sme vyriešili priebežným vykefovaním paciek.

A aká bola trasa Novoročnej dogtrekkingovej túry?

Od električkovej zástavky v MČ Rača, sme sa pomali presunuli  k amfiteátru v Knižkovej doline. Po prvý raz som legendárny račiansky amfík videla od požiaru, ktorý ho takmer celý zničil.  Ale my máme cieľ jasný, a preto pokračujeme v ceste. Po modrej turistickej značke prejdeme cez zalesnenú časť a dostaneme sa na rázcestie modrej a červenej značky. Tá nás nasmeruje po asfaltovej ceste k upravenej stuničke Zbojníčka (400m). Po krátkom oddychu, kedy sme niečo pojedli a dali si teplého čaju, vyrážame aj s ešte nezničenými psami ďalej. Od Zbojníčky sa vydáme smerom k dolnému Červenému krížu, a odtiaľ  naše kroky smerujú hore po zasneženej doline na cieľové miesto našej prvej  túry  v roku 2011 – horáreň Biely kríž (498m)!  Tam sme si znova posedeli, pri bufete, ktorý je mimochodom každučký rok k dispozícii aj 1.januára!  Ja i Janka sme s dobrým pocitom, že niesme jediné osoby, ktoré sa „trepali hore“,  oddychovali. Oddychovali sme, kým som nezistila, že Tao spokojne hoduje pod bufetom na jedle pre mačky, starom niekoľko dní! Ako to ten malý pažroš robí, že vždy niečo niekde vyňurá! Ale to by asi nebola tá správna túra, keby niečo nezblajzol. No nie? Keď si pomyslím, že Jankina Satin sa zaborila do tašky, a nevyliezla z nej, kým ju panička z nej nevysadila. Alebo Ginka, ktorá radšej čučí v boxe, ktorý som pre nich rozložila. Zato Tao, ten má stále niečo v pláne! A vyšlo mu to i tentoraz. L Pri kamennom kríži Janke urobím spomienkové foto, a ešte si pozrieme neďalekú chovničku diviakov. Stretnúť ich niekde mimo ohrady by asi nebola veľká sranda. J A keď sme sa potešili z pohľadu na krochkajúce svinky, pobrali sme sa veselo domov. Cesta späť nám trvala o čosi kratšie, keďže sme ju absolvovali po modrej značke cez dolinu až do Rače, okolo Troch zajacov.  Samotná túra trvala čosi cez štyri hodiny. Domov sme prišli spokojný, a Tao s Ginkou spinkali ako zarezaný. Janke a Satin sa chcem poďakovať za skvelú spoločnosť, a dúfam, že si ešte nejakú tu túru zopakujeme.

Ešte raz všetkým zo srdca prajem Krásny Nový rok 2011!!!

Tura 1.jpg
Tura 3.jpg
Tura 5.jpg
Tura 6.jpg
Tura 8.jpg
Tura 11.jpg

Konečne sa podarilo stiahnuť fotos z mobilu, tak vám prinášam v týchto teplejších dňoch troška snehu. Fotky vznikli na túre po Karpatoch, na trase z polozasneženej Knižkovej doliny, cez blatistú Zbojníčku až pod zasnežený Biely kríž. Tu sme sa potešili z teplého gulášika a po krátkom oddychu sa išlo naspäť. Na spiatočnej ceste sme stretli aj pár dvojnohých i štvornohých kamošov, ktorí túru s nami dokončili.

DSC00360.JPG
DSC00358.JPG
DSC00356.JPG
DSC00359.JPG
DSC00355.JPG
DSC00355.JPG
Tao a mini dogtreking.
Tak, a máme tu piatok, koniec pracovného týždňa. A my s naším Taom, presne o 11,43 budeme sedieť vo vlaku, smer východ, presnejšie Košice. A náš cieľ? No predsa Havinošľap II. 2008! ideme si vyskúšať dogteking po slovensky!

Vo vlaku nám robili spoločnosť chlapci - bratia Danko a Branko. Tí sa o Taa starali a aj sa s ním pohrali (alebo on s nimi?) Do Košíc sme sa  dostali krátko pred šiestou. Pri stanici sme prestúpili na autobus číslo 29, smer Kavečany ZOO. Po príchode sme sa nahlásili u organizátoriek, a zaplatili štartovné 100,- Sk. Dostali sme itinerár a k nemu aj inštrukcie, kedy a kde je štart.

Následne sme začali stavať stan, aby bolo kde spať. Bola síce možnosť ubytovania na prístelke v penzióne, ale pobyt v prírode so stanovaním bol lákavejší. Vzhľadom k mojej únave som takmer okamžite "zalomila". Aby som nezabudla, Tao mal v noci službu, svojím hračkárskym štekaním ma zobudil, keď v neskorých nočných hodinách na svahu vedľa nás začali stavať stany.

Ráno som narýchlo do malého ruksaka pobalila povinnú výbavu (pred štartom sa kontrolovala), a "nateraz nepotrebné veci" som uskladnila v penzióne na izbe členiek U.V.P. A mohli sme vyraziť na miesto štartu, ktoré bolo pri miestnej kolibe. Prví nadšenci už boli na štarte. Ja som bola v tejto chvíli plná elánu a nadšenia, že som to nevzdala ešte v blave a nastúpila som s bišónom v prepravke do vlaku.

Ako prvý o 7,30 vyrážali pretekári kategórie MID. Aby sa lahšie kontrolovali časy, súťažiaci  vyrážali v minútových odstupoch. Od 8,00 začala kategória MINI. Keď prišiel rad na mňa s Taom, vyrazili sme plnou parou vpred, v ústrety vode, blatu, okolo sa pasúcim kravičkám a dvom čudne sa na nás dívajucích psíkov, pravdepodobne patriacim pastierovy spomínaných kravičiek.Tao bol nadšený, lebo sa mohol čaptať vo vode a blate, len  nevedel pochopiť prečo ho stále ťahám s vôdzkou, keď on musí práve teraz "faxovať" - to ako značkovať nové teritórium.
V popise trate je hneď na začiatku veta: "Zľahka vybehnete hore zjazdovkou ku chate Hrešná.". To zľahka, bolo takmer smrtiacou ranou pre moje bratislavské srdce. Toto, akože - ľahké vybehnutie, u mňa vyzeralo ako krvopotné doplazenie k chate, a  strašné bolo, že ten môj päťkilový bišón sa na mňa škeril tým svojím bišónim úsmevom, akože to nič nebolo!  Po vydýchani sa a pomalom znormalizovaní tepu, sme už za účasti prešovčanky Žanetky a jej sučky Sáry, pokračovaly vo vytýčenej trase. Pri chate Hrešná sa odbočilo vľavo na červenú značku, ku rázcestniku NAD KAVEČANMI. Pri rázcestniku sa podľa pokynov itinerára prestúpilo na zelenú značku - smer ALPÍNKA. Pred ALPÍNKOU bol rázcestník - 1.kontrolný bod, ktorý bolo treba odfotiť.2. kontrolným bodom bol rázcestník POD KAMENNÝM HRBOM. K nemu sme sa dostali po zelenej značke od ALPÍNKY. Od KAMENNÉHO HRBU sa ďalej pokračovalo po červenej značke na HORNÝ BANKOV, ďalej na ČERMEĽ a odtiaľ na rázcestie v KAVEČANOCH.Pokračovali sme po červenej značke ktorou sme sa dostali k rázcestniku NAD KAVEČANMI -3.kontrolný bod. Odtiaľ naspäť k chate HREŠNÁ, od ktorej sme zbehli dole zjazdovkou (začínam mať alergiu na  zľahka vybehnúť a zbehnúť), prejdeme okolo koliby a cieľ je pri penzióne POD HREŠNOU.

Fúúúúúúúúúúúú!
To snáď nieje ani pravda, že sme došli do cieľa po svojich! Tak, ako som hundrala na začiatku, že to je vražda začať výšlapom na zjazdovku, a asi sem už ani neprídem,tak teraz som spokojná a Tao nadmieru ( ten krpec nieje vôbec unavený a stále niekde behá), že niekto niečo takéto zorganizoval. Viem určite, že o rok som tu zas.
Kočkám z U.V.P. (mená neviem, ale kto tam bol, vie koho myslím) ďakujem, a prajem veľa elánu do ďalšieho ročníka HAVINOŠLAPU, kam určite privediem ďalšie "obete" z BA.

         
Tao sleduje cestu do Košíc.
Tao sleduje cestu do Košíc.
Ráno pred štartom sme sa strtli pri kolibe so Žanetkou a jej sučkou Sárou...
Ráno pred štartom sme sa strtli pri kolibe so Žanetkou a jej sučkou Sárou...
Branko a Danko s Taušom.
Branko a Danko s Taušom.
... takto vyzeral úvod treku nad Kolibou. Zatiaľ nám bolo do smiechu, neskôr sa lapalo po dychu pri výstupe po zjazdovke.
... takto vyzeral úvod treku nad Kolibou. Zatiaľ nám bolo do smiechu, neskôr sa lapalo po dychu pri výstupe po zjazdovke.
Sára ťahá paničku, ktorá už nevládze. Majitelia väčších psíkov ocenili silu a chuť ťahať ich "vzhúru k nebesám".<img src="/fckeditor/editor/smiley/msn/17.gif" alt="" />&nbsp; <img src="/fckeditor/editor/smiley/msn/19.gif" alt="" />
Sára ťahá paničku, ktorá už nevládze. Majitelia väčších psíkov ocenili silu a chuť ťahať ich "vzhúru k nebesám". 
Náš začiatok výstupu, keď som ešte nemala deficit kyslíka. Fotka z výstupu keď som išla takmer štvornožky bola na môj rozkaz zlikvidovaná.
Náš začiatok výstupu, keď som ešte nemala deficit kyslíka. Fotka z výstupu keď som išla takmer štvornožky bola na môj rozkaz zlikvidovaná.
Tak, a máme za sebou ďalší slnečný víkend, a ďalšiu túru s bišónikom.
Dnes sme si vyhliadli trasu na rozhladňu Veľká Homola, ktorá sa nachádza v južnej časti Malých Karpát, severozápadne od Modry. Začiatok trasy bol tradične v Modre, odkiaľ sme išli po zelenej značke  popri potoku až na rázcestie, kde sme nabrali smer na Harmoniu a pri ďalšom rázcestí sme sa vybrali po modrej značke na Veľkú Homolu. odmenou nám bol krásany výhľad z 20 metrov vysokej rozhladne.
tao na rozhladni.jpg
tao v potociku.jpg
pohlad na karpaty.jpg
a znova v potoku....jpg
... este stale v potoku.jpg
tao po prechadzke potokom.jpg
Dnes sme pokračovali v nedokončenej túre z pred pár týždňov. Keďže Ginka tentoraz s nami nešla, tak naša trasa viedla z mestečka Modra do chatármi obľúbenej Harmónie. Cesta nám ubehla rýchlo, Tauško sa stihol aj niekoľkokrát namočiť v potôčikoch a občas sa rôznymi rastlinkami obalil ako dáky mariňák (nebolo ľahké ho vyčesať a zbaviť tých zlepencov), ale iskryčky v jeho bišónich očkách boli určite vydieť až v bratislave .  Cestou sme stretli Taovu kamošku kokricu, ktorá ho zlanárila do blízkeho kanálu, takže domou išiel ako bezdomovec. Večer sme boli ešte na cvičáku a pre dnešok to bolo vsio.  
horaren.jpg
horaren pod sirokym.jpg
siroke-znacky.jpg
nedam aportik.jpg
tao aportuje.jpg
spolocne foto.jpg
V sobotu 15. júna sme sa vybrali na menšiu túru. Bola to odmena za obdobie plné zhonov počas sťahovania a pracovného vyťaženia. Vybrali sme sa do Malých Karpát pri malebnom mastečku Modra. Taušo sa ako zvyčajne cestou späť namočil do potoka, to aby sa nepovedalo, že je na psa turistu príliš čistý. Doma sme mali tichulinko tichučko, a to aj vďaka dvom unaveným spinkajúcim bišónikom.
tura 1.jpg
tura 2.jpg
tura 3.jpg
...takto nejako to vyzerá, keď obsadia paničkine "ležovisko".
...takto nejako to vyzerá, keď obsadia paničkine "ležovisko".
... spinkajúci Tauško,
... spinkajúci Tauško,
a spinkajúca Ginka.
a spinkajúca Ginka.
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one